Starostlivosť o nohy na diaľkových trasách

Na diaľkových trasách patria chodidlá medzi najviac namáhané časti tela. Môžu vás spoľahlivo doviesť až do cieľa, alebo vašu túru predčasne ukončiť.

V tomto článku sa pozrieme na najčastejšie problémy, ktoré postihujú chodidlá počas dlhých túr. Od bežných pľuzgierov až po vážne stavy pripomínajúce zákopovú nohu, ktorú lekári poznali najmä z čias prvej svetovej vojny.

Ak chcete zvládať dlhé kilometre pohodlnejšie a bez zbytočných bolestí, správna starostlivosť o nohy je absolútny základ.

Pľuzgiere

Pľuzgiere patria medzi najčastejšie problémy na trailoch. Vyhnúť sa im je do veľkej miery individuálna disciplína, no vo všeobecnosti za ich vznik najčastejšie môže trenie, vlhkosť a teplo.

Základom prevencie je dobre padnúca obuv a ponožky. Neexistuje dôležitejšia vlastnosť turistickej topánky než to, ako sedí na nohe. O výbere obuvi pripravíme samostatný článok, no nie je tajomstvom, že s Annou už roky používame model Altra Lone Peak, pretože nám jednoducho sadne perfektne.

Pri ponožkách osobne preferujem stredne hrubé merino ponožky s prímesou syntetiky. Vlna dokáže absorbovať viac vlhkosti než čisto syntetické materiály, pričom si stále zachováva dobrú priedušnosť. Keďže sa mi nohy výrazne potia, tenké ponožky mi často spôsobujú diskomfort. Pokiaľ však s potením problém nemáte, môžu byť práve tenšie ponožky lepšou voľbou.

Mojou dlhodobou voľbou sú ponožky Darn Tough Hiker, ktoré kombinujú približne 60 % merino vlny s odolnými syntetickými vláknami. Vďaka tomu si držia tvar, nevytvárajú záhyby a vydržia výrazne viac než klasické vlnené ponožky. Výrobca im navyše natoľko verí, že ponúka doživotnú záruku na predratie.

Trenie výrazne zvyšuje aj špina, blato či kamienky v topánke. Veľmi nám preto pomáhajú ľahké návleky, ktoré zakrývajú priestor medzi topánkou a členkom. Zabraňujú vnikaniu nečistôt a výrazne zvyšujú komfort počas celého dňa. Veľmi podobné modely nájdete napríklad od značky Tidy Gear.

Aj pri použití návlekov sa však v ponožkách postupne hromadí špina. Preto ich odporúčam pravidelne prať — ideálne aspoň každých pár dní.

Rovnako dôležitá je práca s vlhkosťou. Ak to podmienky dovolia, pri každej prestávke si vyzujte topánky, vyberte vložky a nechajte nohy aj ponožky vyschnúť. Na diaľkových trasách sa skôr či neskôr nevyhnete dlhému pochodu v daždi a neexistuje obuv, ktorá by zostala úplne suchá celé hodiny. Aj preto preferujem ľahšie a priedušnejšie trailové topánky, ktoré rýchlo schnú.

Existuje aj množstvo ďalších techník, ktoré síce osobne nepoužívame, no mnohým turistom fungujú veľmi dobre. Často sa spomínajú napríklad prstové ponožky alebo systém dvoch vrstiev ponožiek — tenký liner a hrubšia turistická ponožka. Myšlienka je jednoduchá: väčšina trenia vzniká medzi vrstvami ponožiek, nie priamo na pokožke.

Mnohým turistom pomáha aj preventívne prelepenie rizikových miest leukoplastom, kinesio páskou alebo kobercovou páskou ešte pred samotným vznikom pľuzgiera.

Naopak, pri niektorých odporúčaniach z internetu som skeptický. Konkrétne pri používaní vazelíny alebo detského púdru som našiel viacero testov naznačujúcich, že môžu tvorbu pľuzgierov dokonca podporovať.

Skontrolujte aj ponožky a vnútro topánky. Niekedy je príčinou drobný kamienok, poškodená vložka alebo vydratý materiál. Odstránenie problému si občas vyžaduje trochu kreativity, no vždy sa oplatí konať hneď.

Ak sa vytvorí naplnený pľuzgier, opatrne ho prepichnite pri okraji, vytlačte tekutinu, ale snažte sa zachovať vrchnú vrstvu kože. Tá funguje ako prirodzená ochrana pred infekciou. Následne miesto opäť prelepte.

Pri strhnutom pľuzgieri ranu najskôr vyčistite prefiltrovanou vodou a dezinfikujte. Kinesio pásku aplikujem tak, aby som nelepil priamo na otvorenej rane — na lepiacu časť jednoducho nalepím malý kus pásky opačne a vytvorím tak nelepivú ochrannú zónu.

Pásku nechávam na mieste dovtedy, kým sa sama nezačne odliepať — samozrejme iba v prípade, že miesto nebolí a nejaví známky infekcie.

Každý otvorený pľuzgier je potenciálnou vstupnou bránou pre infekciu. Pri miernom podráždení môže pomôcť antibiotická masť, u nás napr. Framykoin. Ak ste na traily v USA, tam sú viaceré antibiotické masti bežne voľne dostupné v lekárňach aj supermarketoch ako tzv. „over-the-counter“ (OTC) lieky, teda bez potreby lekárskeho predpisu. 

Ak sa objaví výrazné začervenanie, teplo, bolesť, hnis alebo zvýšená teplota, je čas čo najskôr vyhľadať lekára.

Macerovaná a praskajúca koža

Ďalším častým problémom na dlhých trasách je macerovaná a popraskaná pokožka. Pri dlhodobom pohybe vo vlhku koža nasiakne vodou, zmäkne a vytvára záhyby. Ak na takejto pokožke kráčate celý deň, výsledok býva veľmi bolestivý.

Vyskúšal som membránové topánky, koženú obuv, nepremokavé ponožky aj improvizované riešenia so sáčkami na nohách. Nakoniec som dospel k záveru, že mokrým nohám sa na dlhých trasách občas jednoducho nevyhnete — dôležité je naučiť sa problém správne manažovať.

Základom je opäť pravidelné sušenie a vetranie. Večer si nohy vždy dôkladne osušte a majte pripravený suchý pár ponožiek do spacáku. Pred spaním odporúčam nohy natrieť hydratačným krémom.

Nám sa výborne osvedčil Sudokrém, no rovnako dobre môže fungovať aj kvalitný hydratačný krém. Hydratovaná pokožka totiž počas ďalšieho dňa absorbuje menej vody.

Pravidelná hydratácia zároveň pomáha predchádzať praskaniu tvrdej kože, ktorá sa pri dlhých pochodoch prirodzene vytvára. Hlboké trhliny bývajú bolestivé a výrazne obmedzujú pohyb.

Niektorí diaľkoví turisti či ultrabežci používajú na menšie nepraskajúce trhliny sekundové lepidlo. Ak však rana krváca, treba ju ošetrovať ako klasické poranenie — v takom prípade lepidlo rozhodne nie je vhodné.

Plesne

Teplo a vlhkosť vytvárajú ideálne podmienky nielen pre pľuzgiere, ale aj plesne. Sám s nimi bojujem od detstva, no práve diaľkové trasy ma naučili tento problém efektívne zvládať.

Kľúčové je zachytiť prvé príznaky čo najskôr. Typickým znakom býva olupujúca sa pokožka, najčastejšie medzi tretím a štvrtým prstom.

Pri prvých príznakoch okamžite používam krém s klotrimazolom, zvyčajne raz denne pred spaním. Dôležité je pokračovať v liečbe ešte niekoľko týždňov aj po zmiznutí symptómov.

Ak sa plesne neliečia, pokožka začne praskať do bolestivých trhlín, do ktorých sa môže ľahko dostať ďalšia infekcia. Preto sa neoplatí problém ignorovať.

Ako vybrať správne padnúce topánky

• Keď posuniete nohu úplne dopredu, mali by ste za pätu pohodlne vložiť palec. Ak nie, topánka je príliš malá.
• Päta by mala zostať pevne na mieste bez výrazného pohybu pri chôdzi.
• Prsty musia mať dostatok priestoru, no noha by sa zároveň nemala v topánke posúvať zo strany na stranu.
• Pre lepšiu stabilitu môžete využiť šnurovanie typu heel lock, ktoré pomáha fixovať pätu v technickom teréne.

My s Annou dlhodobo používame topánky Altra Lone Peak, pretože nám jednoducho perfektne sadnú — a to je pri diaľkových trasách to najdôležitejšie.

Záver

Starostlivosť o nohy na diaľkových trasách môže byť únavná. Po celom dni človek často túži len po jedle a spacáku. No ak existuje časť tela, ktorej sa oplatí venovať extra pozornosť, sú to práve chodidlá.

Starajte sa o ne a ponesú vás ďalej, než by ste sami čakali.